Rozhovory so Zdenom Gáfrikom

Z malého alternatívneho podujatia sa za sedemnásť rokov stal jeden z najväčších festivalov na Slovensku – a dnes atakuje hranicu takmer 30-tisíc návštevníkov. Juraj Podmanický a Ján Trstenský, ktorí stoja na čele festivalu Grape od začiatku, prezradili v rozhovore, ako vzniká dramaturgia aj farebný vizuál tohtoročnej mýtickej zoo. „V dobe, keď sa všetci berú veľmi vážne, sa chceme vrátiť do detských čias," opisuje Podmanický tému, v ktorej bude festival ako jedna veľká rozprávka s magickými lesmi.
Odľahčená téma však stojí na čoraz vážnejšom ekonomickom pozadí. Za posledné dva roky narástol rozpočet festivalu z 3,5 na 4,5 milióna eur a organizátori nezakrývajú, že každý ročník je pre nich v podstate o prežití. Najviac ich ťaží daň: „DPH na vstupenky je u nás dvadsaťtri percent, čo inde v Európe neexistuje," upozorňuje Trstenský s tým, že bez zmeny sa môže stať, že tu jedného dňa nebude žiadny väčší festival.
Napriek tomu si tvorcovia zakladajú na jednom – že Grape má byť predovšetkým útek od reality. „My sme žúrka. Grape je bezpečná párty a to je dôležité povedať," hovorí Podmanický. Celý rozhovor o zákulisí festivalu, tajných koncertoch aj o nástupe umelej inteligencie v hudbe si môžete vypočuť vo forme podcastu.

Stretli sme sa druhýkrát – a opäť počas horúceho leta. Česko-americká supermodelka, herečka a spisovateľka Pavlína Pořízková pricestovala do Bratislavy uviesť komédiu Bardotky, film o troch ženách, ktoré po šesťdesiatke odmietajú byť neviditeľné. Téma, ktorá sa nápadne dotýka jej vlastného života.
V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom otvorene hovorila o novom manželstve po smrti Rica Ocaska, o odpúšťaní sebe samej aj o tom, ako sa vo veku 61 rokov postavila na úplne novú skalu. Rozhovor sa uskutočnil len pár dní po tom, čo sa druhýkrát vydala – jej vyvoleným sa stal americký scenárista Jeff Greenstein.
Nový vzťah pritom prišiel napriek jej vlastnému predsavzatiu. „Vzala som si ho, hoci som sa už nikdy nechcela vydávať, bola som absolútne proti tomu," hovorí o mužovi, ktorý jej rozumie ako nik iný na svete. Najosobnejšie tóny však zazneli pri téme odpúšťania. Ľuďom okolo seba Pořízková odpustila – „okrem jedného", a nie je ním jej prvý manžel. Oveľa ťažšie sa jej však odpúšťajú vlastné rozhodnutia. „Bola som taká hlúpa. Urobila som toľko rozhodnutí, ktoré boli pochabé – a niekedy som ich robila s vedomím, že sú hlúpe," priznáva. Straší ju, že si nie je istá, či by tie isté chyby neurobila znova.
Napriek všetkému dnes sedí usmiata a zmierená. Pred tromi rokmi prišla do Bratislavy s knihou o tom, ako sa jej život rozpadol, akoby bola zrazená zo skaly. Dnes je na inom brale, no stále lezie. „Vy ste ma stretli na konci jedného života a teraz sme na začiatku ďalšieho," hovorí. A hoci priznáva, že v 61 rokoch nemá ani potuchy, kam smeruje, berie to ako niečo vzrušujúce – aj keď zároveň trošku desivé.
Čím sa jej stala herečka Eva Holubová, prečo jednému človeku nikdy neodpustí a čo by si priala o ďalšie tri roky, prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu večer o 22:30.

Je jedným z najvplyvnejších hlasov slovenskej stand-up scény, úspešným moderátorom a človekom, ktorý svojím optimizmom valcuje sociálne siete. Bekim Aziri v úprimnom rozhovore poodhalil, kde končí sranda a kde začína realita otca, ktorý sa musel naučiť krotiť vlastné ego.
V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom sa Bekim Aziri vrátil k zlomovému momentu svojho života - po úraze na bicyklu zostal na invalidnom vozíku. Jeho najväčšou výhodou bol fakt, že sa rýchlo adaptuje na realitu. "Nejdem sa hrať na hrdinu. Prišli momenty, kedy som si poplakal, najmä keď som mal ísť prvýkrát po roku do školy - hovoril som si, ako sa na mňa budú pozerať,“ spomína Bekim. "Ale naučil som sa s tým žiť veľmi rýchlo," dodal. Kľúčom k jeho návratu do života bola rodina a tvrdá disciplína, ktorú si priniesol zo športu. A humor, ktorý je očividne v rodine Aziriovcov v DNA.
Reč prišla aj na Bekimov úspešný podcast Bekimovo horúce kreslo. Hoci hostí nešetrí, jednu skupinu ľudí do štúdia nikdy nepozve. Politici majú uňho stopku. "Som tu na to, aby som rozdával humor,“ hovorí rezolútne. Bekim tiež v rozhovore úprimne zhodnotil svoj vzťah s bývalou manželkou Laurou. Napriek rozvodu zostali blízkymi priateľmi a spolurodičmi, ktorí dokonca spoločne s dcérou chodia na dovolenky a lyžovačky.
V čom sa situácia pre hendikepovaných na Slovensku zlepšuje, prečo si nepripravuje scenáre na svoje vystúpenia a kedy mu dcéra v aute vyrobila „infarktový“ moment? Aj to všetko sa dozviete sa v novom diele relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Ema a smrtihlav, Out, Kronika večných snílkov, dve Slnká v sieti – a najnovšie dráma Prameň, ktorá mala svetovú premiéru v hlavnej súťaži jubilejného 60. ročníka festivalu v Karlových Varoch a do slovenských kín prišla minulý týždeň. Herečka Éva Bandor v nej stvárnila jednu z postáv príbehu, ktorý otvára nevyriešenú kapitolu československých dejín – sterilizácie rómskych žien v 80. rokoch. V relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom hovorila o štyroch rokoch nakrúcania, o hneve, ktorý v nej téma dodnes vyvoláva, aj o úzkosti, ktorú v sebe nosí od narodenia.
Že sa na Slovensku niečo podobné dialo, pritom netušila. „Mám päťdesiatpäť rokov a bola som úplne prekvapená, že som o tom nevedela vôbec nič," priznáva herečka. Keď ju režisér Ivan Ostrochovský s témou oslovil, reagovala prudko. Ten hnev v nej nevyprchal ani po rokoch práce na filme. Za tie roky totiž spoznala rómske komunity zblízka – v Rimavskej Sobote aj v Moldave nad Bodvou. „Pre nich je svätá vec rodiť dieťa. Rodina a deti sú na najvyššej priečke – a zobrali im práve to, čo je pre nich najdôležitejšie," opisuje. A dodáva bez okolkov: „Doslova si myslím, že to bola genocída."
Samotné nakrúcanie trvalo štyri roky a prinieslo aj celkom praktické obmedzenia. „Nemôžem si zafarbiť vlasy, nemôžem pribrať ani veľmi schudnúť," opisuje s úsmevom podmienky, ktoré mala priamo v zmluve a ktoré musela vysvetľovať aj tvorcom iných projektov.
Najosobnejšie tóny však zazneli pri téme, ktorú sama nazýva menšinovou úzkosťou. „Je v nás od narodenia, čudná vec, ktorej sa nevieme zbaviť," hovorí herečka, ktorá začínala v maďarskom divadle a pred piatimi rokmi sa vrátila na slovenskú scénu. Prečo dodnes nemá agenta, čo si myslí o odškodnení sterilizovaných žien na Slovensku a čo ju v profesii najviac drží pri zemi - aj to prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť vyššie.

Patril k tváram kultového SOS a stvoril postavy, ktoré na roky definovali televízny humor, no dnes ho už na hereckých doskách uvidíte len výnimočne. Dano Dangl, úspešný scenárista a jeden z vplyvných slovenských producentov, vymenil bláznivé "kusy" za manažérsku stoličku. V úprimnom dialógu v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom poodhalil nielen zákulisie filmových hitov, ale aj to, čo si musel v slovenskom šoubiznise po rokoch uvedomiť. Priznal, že za jeho úspechom stojí nielen talent, ale aj pragmatický pohľad na svet, v ktorom niet miesta pre zbytočný sentiment.
V rozhovore detailne rozobral producentské úskalia pokračovania letného hitu Kavej 2, ktorý prichádza v júli do kín. Porovnal náš trh s tým českým a vysvetlil, prečo v slovenskom éteri tak citeľne chýba klasická zábavná talkshow. Najsilnejšie však rezonovala jeho kritika riadenia štátu a audiovizuálneho prostredia, v ktorom podľa neho narážame na neschopnosť kompetentných. Dangl si v tomto smere servítku pred ústa nedával: „Sme v krajine, kde sú na niektorých postoch takí ľudia, že tí by tam nemali hľadať za žiadnych okolností nič, čo by ste im nedali riadiť ani kanceláriu vašu vlastnú, lebo aj to by pos..li,“ uviedol. Podľa neho je dnes navyše takmer zbytočné robiť politickú satiru, pretože politici si podľa jeho slov robia „prdel z nás všetkých“ lepšie než akýkoľvek komik.
Okrem ostrej kritiky však Dano Dangl predstavil aj svoje nové vízie, medzi ktoré patrí projekt SUD (Slovenský umelecký dvor) či ambiciózna komédia Šípkari. V závere rozhovoru naznačil, prečo sa po každom dokončenom projekte cíti ako otec, ktorý vlastné dieťa musí hneď „odkopnúť“, aby uvoľnil miesto ďalšiemu. Chcete vedieť, v čom sú Česi v tvorbe odvážnejší, prečo Dangl nerámuje plagáty svojich filmov a kedy sa zo Slovákov stali tak trochu „tragédi“? Dozviete sa v novom diele relácie. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu 4. júla večer o 22:30.

Pochádza z malej dedinky Lovčica-Trubín, hospodársku politiku vyštudovala s vyznamenaním a matematiku milovala natoľko, že chodila na olympiády. Napriek tomu si vybrala tanečný parket. Jedna z najlepších slovenských tanečníc, päťnásobná vicemajsterka Slovenska a tvár šou Let's Dance aj českého StarDance Dominika Rošková sa v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom rozhovorila o tom, ako sa z dievčaťa, ktoré nepoznalo nič iné než tanec, stala žena, ktorá sa musela naučiť, že vrcholová dráha má aj svoju cenu – a že tou cenou býva psychika.
Reč prišla na jej slávnych tanečných partnerov, na to, ako si ako „naivné dievča z dediny" sama klopaním na dvere zháňala sponzorov, aj na posledný, najnáročnejší ročník s Jánom Koleníkom, v ktorom sa podľa vlastných slov ocitla „v mori žralokov". No najsilnejšie zaznelo priznanie o perfekcionizme, ktorý sa vie obrátiť proti človeku, a o vyhorení, ktoré si dlho odmietala pripustiť. „Perfekcionizmus je dobrý, poháňa svet. Ale keď ťa začne ničiť a zväzovať, tak je obmedzujúci," opisuje to, na čom pracovala s terapeutkou. „Mala som pocit, že už nie som dosť dobrá a musím skončiť na vrchole."
Až s odstupom pochopila, že nebola unavená z tanca, len to mala „celé inak poskladané v hlave". Dnes vie, že o psychiku sa musí starať viac než o telo, a svoj život sa učí rozkladať na viac pilierov než len kariéru. Prečo budúci rok zrejme spomalí, ako jej Tatiana Drexler prevrátila všetky predstavy o láske a úspechu a prečo niektoré svoje tanečné čísla nedokáže ani pozerať – to všetko prezradila v rozhovore, ktorý si môžete vypočuť práve tu. 

Ešte pred pár rokmi behala po trávniku v kopačkách ako jediné dievča v chlapčenskom futbalovom tíme. Dnes patrí k najvýraznejším tváram mladej hereckej generácie. Paradoxne, herectvo na vysokej škole vôbec neštuduje.
Paula Lopatovská, ktorú diváci milujú najmä vďaka dennému seriálu Sľub, v rozhovore so Zdenom Gáfrikom poodhalila svet, v ktorom sa mieša tvrdá televízna disciplína s hlbokou divadelnou teóriou. Paula otvorene priznáva moment, ktorý ju definoval: neúspech na prijímačkách na VŠMU. Aj napriek nemu však prišla rola a Lopatovská zároveň študuje divadelnú vedu. Teóriu dokáže od praxe oddeliť. 
Okrem práce v seriálovom kolotoči denného hitu Sľub Paula odhalila aj svoju dobrodružnú stránku. Či už ide o cestu do Kapského mesta, kde naberala životné poznanie a ochutnala krokodíla, alebo o jej aktuálnu fascináciu španielskou kultúrou a speváčkou Rosalíou. „Videla som jej koncert v Londýne, ale keby som ho zažila v Madride, možno by som sa do Španielska aj presťahovala,“ priznala s úsmevom.
Celý rozhovor o tom, či mladí herci „ťahajú za dlhší koniec“, o náročnom štúdiu divadelnej vedy aj o tom, prečo by v performance mal byť nôž skutočný, si môžete vypočuť tu, vo videopodobe ho nájdete v archíve televízie TA3 aj na webe Pravdy.

"Krásna terapia," zhrnul Vladimír Polívka, keď sme skončili s nahrávaním relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom. Azda aj samého ho prekvapili, že okrem pohľadu na najnovší projekt Po večierke sme otvorili tému nových impulzov v jeho živote či zmien, ktoré mu priniesli. Zásadnou bolo narodenie dcéry Rozálky.
"Rozdiel medzi tým, čo bolo predtým a potom, je v tom, že kedysi to bol boj a dnes je to strach. Nie je to však strach o mňa, ale o ňu. Kedysi som mal pocit, že musím za každú cenu o niečo bojovať. Dnes je prioritou len to, aby boli aj s mojou partnerkou Magdou v bezpečí," uviedol 37-ročný herec. Príchod dcérky na svet mu pomohol uzavrieť aj projekt Unikát - divadelnú hru - monodrámu, scenár ku ktorej si napísal na telo a v predstavení si aj zahral. Pred jej premiérou cítil obavy tiež.
"Keby tá hra nikoho nezaujala, mal by som pocit, že nikoho nebude zaujímať nič, čo robím. Už by som nikdy nemohol robiť nič kreatívne. Keby tam nastalo ticho, musel by som ísť robiť výškové práce," komentoval Polívka. Nestalo sa. Unikát sa dočkal nadšeného prijatia a tlieskali mu aj obaja rodičia - slávny komik Bolek Polívka a mama Chantal Poullain.
Označenie nepo baby, teda dieťaťa slávnych, ktoré si svoju kariéru stavia na známom priezvisku, mimochodom český herec nepoznal. "Ak človek bojuje za niečo vlastné, slávne priezvisko je skôr problém. Ak sa chcete len zviesť na vlne, vtedy je to výhoda. Ale ja vám garantujem, že komplikovanejší život som si vybrať nemohol," skonštatoval hrdina novej snímky Po večierke, ktorý má v zozname aj tituly ako Srdce na dlani, Ženy v behu či seriály Polda alebo Děcko.
V rozhovore sme spoločne prebrali aj tému hereckého sebavedomia, vrátili sme sa do čias, keď bol Polívka mamičkin miláčik, ale tiež sme sa dotkli jeho života v Kanade alebo zásadného životného rozhodnutia - osamostatniť sa profesionálne a začať tvoriť vlastné projekty. Herec nám prezradil, aké úlohy už odmieta brať a tiež to, čo si myslí o slovenských ženách a pomeroch v súčasnom svete. A citoval sa aj Milan Lasica. Celý rozhovor si môžete pozrieť v relácii vyššie. V televíznej premiére ho uvedie aj televízia TA3 v sobotu večer o 22:30.

Jej meno nie vždy našincovi veľa napovie, ale slovenskú rodáčku Barboru Bobulovú si adoptovalo Taliansko a urobilo z nej hviezdu prvej veľkosti. Z princeznej Pavlínky v Nesmrteľnej tete sa stala herečka mnohých podôb, ktorú päťkrát nominovali na talianskeho Oscara. Jednu sošku má doma už od roku 2005.
Aj ako držiteľka prestížnej ceny David di Donatello (získala ju za výkon vo filme Sväté srdce), Barbora o sebe hovorí s prekvapivou skromnosťou a občasným nervóznym smiechom, ktorý prezrádza jej neutíchajúcu sebakritiku. „Mám pocit, akoby som stále začínala odznova. Stále sa pozerám na ten pomyselný Lomnický štít a cítim sa len niekde dolu v základnom tábore,“ priznáva herečka, ktorej v očiach preskakovali iskry zakaždým, keď spomínala na svoje začiatky.
Cesta k filmu sa pritom začala nevinným klamstvom. Ako dvanásťročná oklamala režiséra Romana Poláka, že má štrnásť, len aby získala rolu v televíznej snímke Poľovačka na otca. Práve rodinné zázemie a fakt, že bola najmladšou z troch dcér, ju hnali vpred. „Môj otec si pri každej príležitosti robil žarty, aký to bol šok, keď sa mu narodila tretia dcéra namiesto syna. Možno som podvedome cítila, že musím dokázať, že si zaslúžim byť súčasťou rodiny,“ spomína na motiváciu, ktorá ju dostala až na dosky SND a neskôr do Ríma.
V štúdiu vládla uvoľnená, no miestami hlboko hĺbavá atmosféra. Barbora otvorene hovorila o svojom boji s autokritikou – dokonca priznala, že by polovicu svojich filmov najradšej spálila alebo pretočila. Rozhovor vyvrcholil v momente silného dojatia, keď herečka poodhalila svoju najväčšiu životnú métu: prestať sa neustále šplhať nahor a začať si konečne užívať výhľad z vrcholu, na ktorom už stojí. Barbora Bobulová v novej epizóde relácie Rozhovory so Zdenom Gáfrikom ukázala, že za žiariacimi cenami a medzinárodným uznaním sa skrýva nesmierne citlivá žena s „príliš tenkou kožou“.
Celý rozhovor o dvojitom živote Barborky, talianskej improvizácii, dcére, ktorá chce ísť v jej šľapajach, aj o tom, prečo ju v škole prezývali Čudná torta, si môžete pozrieť vo videu vyššie. V televíznej premiére ho odvysiela televízia TA3 v sobotu 11. apríla o 22.30.

Alena Heribanová, legenda televíznej obrazovky a čerstvá laureátka Krištáľového krídla, bola hosťom v novej relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom. V úprimnej spovedi sa neobzerá len za úspechmi, ale bilancuje svoju cestu „maratónkyne na dlhé trate“. Priznala, že začiatky v hlásateľni boli náročné – od prísnych kritérií na vzdelanie až po politické tlaky, ktoré ju po revolúcii stáli trojmesačný dištanc, keď odmietla poslušnosť vtedajšej moci a očierňovanie kolegov.
Významnou kapitolou jej života sa stala kultúrna diplomacia vo Viedni, kde si ako riaditeľka Slovenského inštitútu musela vybudovať rešpekt úplne od nuly. Práve toto prostredie jej dalo odvahu začať novú etapu aj v súkromí a definitívne uzavrieť kapitolu dlhoročného manželstva. Heribanová v rozhovore otvorene analyzuje koniec značky „Heribanovci“ a rozvod po takmer 40 rokoch. „Nebol to jednoduchý krok, ale je lepšia bolesť konečná než bolesť nekonečná,“ vysvetľuje moderátorka, ktorá dnes žije v pokojnejšom móde s vybrúsenými emóciami po boku partnera Konrada.
Napriek sláve zostala nohami na zemi a pre dcéry Babsy a Tamarku bola v prvom rade mamou, ktorá s nimi každé ráno o šiestej vstávala na vlak do školy. Dnes hrdo sleduje ich vlastné úspechy a zdôrazňuje, že proeurópsky smer Slovenska je vďaka našej spoločnej histórii s Rakúskom nezvratný. Podľa nej máme rakúsko-uhorské dejiny v DNA a mali by sme zostať verní myšlienke jednotnej Európy, pretože náš „pochod za slobodou“ z roku 1989 sa v skutočnosti ešte neskončil.
V relácii sa tiež dozviete, ako Alena „roztopila“ prísneho Ennia Morriconeho, prečo raz uprostred moderovania v Redute jednoducho odišla z javiska a aké tajomstvo skrývali ich legendárne dvojhodinové rodinné obedy.