Ide o nás

Pusť do svojho života slobodu, humor a váž si mužov, hovorí Veronika Žilková. Toto je odkaz, ktorý by povedala svojmu mladšiemu ja

Patrí medzi najobľúbenejšie aj najobsadzovanejšie české herečky. Veronika Žilková nedávno predstavila aj projekt, ktorý ju prilákal do Bratislavy. Zahrala si v jednej z epizód nového jojkárskeho projektu Lásky v Istanbule, no pri našom rozhovore sme zďaleka nezostali iba pri práci. Žilková rada diskutuje o rozličných témach, vracia sa k vlastnému životu, sumarizuje, čo sa počas neho naučila. Jednou z vecí podľa nej bolo, že by v rodinách posilnila úlohu muža a otca. "Na toto som prišla až po troch nevydarených manželstvách," vyhlásila hrdinka stoviek filmov a seriálov, medzi ktorými dominuje napríklad klasika My všichni školou povinní, ale aj oceňované Zabudnuté svetlo či naposledy Svetielka.
Už vážnejšie potom doplnila, že deti a všetky povinnosti okolo nich boli pre ňu vždy na prvom mieste, po nich nasledovala práca, no na mužov veľa času nezostalo. "Nevedela som, že sa to má," konštatovala pri otázke, prečo vlastne nedokázala preniesť viac pozornosti, ale aj povinností na svojich partnerov. "Ja som možno venovala na šesťdesiat percent času deťom, štyridsať práci a pre toho partnera nezostalo nič. Nevedela som naňho delegovať práce a aj preto vlastne mám za sebou tri neúspešné manželstva, čo nie je bohvieaká vizitka. Nemám z toho radosť," uviedla pragmaticky, no stále s energickou náladou Žilková.
To bude určite aj jej najväčšie tajomstvo. Napriek tomu, že nie všetko v jej živote vyšlo podľa predstáv, život miluje. Herečka Veronika Žilková nám prezradila aj to, ako dospela do stavu vyrovnanosti a spokojnosti či pocitu osobnej slobody. Hovorili sme o jej deťoch, ako ich vychovala a či si myslí, že je dôležité, že musí byť spokojná ona ako matka. Žilková tiež v relácii prezradila, v ktorom momente svojho života si možno až príliš "uverila" a aký kolega ju z jej stavu veľmi ľahko vyviedol. A tiež sa dozviete, čo by dnes 64-ročná Veronika odkázala svojmu mladšiemu ja.

Judit Pecháček: Postavu si niekedy treba obhájiť. Trebárs aj preto, aby vás nevystrihli

Herečka Judit Pecháček má v kinách novinku pod názvom Tichá pošta. "Nakrúcala som moje scény posledné dni natáčania - ostatní tam boli asi mesiac. A keď som prišla, vtedy vlastne už na pľaci cítite takú rodinnú atmosféru. Panuje tam taký interný humor a vy keď do toho prídete, ja keď do toho prídem, mám pocit, že musím zapadnúť a netrčať. Je to náročné," priznala v relácii Ide o nás k postave mamy troch detí, ktorá má o ne obrovský strach a neschvaľuje, že sa snažia počas druhej svetovej vojny zachrániť francúzskeho pilota.
"Je to postava na malej ploche, nemala som veľa priestoru ukázať, odkiaľ prichádza, čo zažila. Musela som však ukázať jej postoj a nehrať ju ako čisto negatívnu rolu. Aby divák dokázal pochopiť jej strach," zamyslela sa Judit, pre ktorú to v roku 2025 nie je prvá mama, stvárnená pred kamerami. Ďalšiu si totiž zahrala aj v seriáli Děcko na obrazovkách Českej televízie, kde zase stvárňuje mamu, ktorá sa rozhodne dať svoje tretie dieťa na priamu adopciu.
"Je to kontroverzná rola. Ale to je práve tá výzva. Niekedy zo začiatku nechápem, prečo som oslovená na nejakú postavu - je to také ťažšie sústo, vtedy si hovorím, že cez to sa niečo naučím a preto tam musím ísť. Najlepšie skúsenosti sú, keď ma niekto osloví na niečo, čomu spočiatku ani nerozumiem," uviedla pred kamerami TV Pravda Judit Pecháček, ktorá už niekoľko rokov žije v Prahe aj so svojím manželom. 
V relácii sme načrtli aj tému ich súkromia a života v umeleckej "bubline". Judit nám prezradila, čo má na Prahe rada a prečo je podľa nej umeleckou mekkou. Zhovárali sme sa o práci s detskými hercami, o tom, ako sa snaží vyrovnať s náročnými rolami a prečo je pre ňu dôležitá psychoterapia. Všetko a ešte omnoho viac sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Sloboda nebola samozrejmá, hovorí Ráchel Šoltésová. Sľub nám pripomína aj to, aby sme nerobili rovnaké chyby

Herečka Ráchel Šoltésová sa objavuje takmer denne na obrazovkách komerčnej televízie v seriáli, ktorý si získal divákov. Čoskoro ju uvidia diváci aj v súťažnej tanečnej šou. Na rozhovor pre Pravdu si však čas našla.
"Je to otázka, či a ako sa to dá zvládať," reagovala Šoltésová na zmienku o jej naplnenom rozvrhu a intenzívnom tempe od začiatku roka. "Ale mám veľkú podporu mojich blízkych a okolia, takže sa to dá zvládať. Je potrebný dobrý time menežment, veľmi prepracovaný. Už dokonca máme na chladničke aj takú tabuľu, týždenný kalendár a tam sa všetko zapisuje," s úsmevom dodala hrdinka denného seriálu Sľub.
A teraz na dôvažok sa objaví aj v desiatom ročníku tanečnej súťaže Let´s Dance. Za partnera dostala českého tanečníka Titusa Ablorha. Súperiť bude aj so svojím seriálovým manželom zo Sľubu - hercom Marekom Rozkošom. "Na nakrúcaní si vždy už len vymeníme pohľady, aby sme si povedali, kto sa kam dostal a čo mu nejde," konštatovala herečka s humorom.
Mimochodom, práve Sľub, v ktorom si obaja zahrali, priniesol Šoltésovej postavu, akú doteraz nehrala. Páči sa jej aj to, že projekt ukazuje aj tienisté stránky socializmu. Jej postava ich zažíva na vlastnej koži. Ako však vníma, že výroba denného seriálu prebieha veľmi rýchlo? Čo by odkázala kritikom, ktorí tvrdia, že mladí herci by sa k téme socializmu nemali vyjadrovať, lebo ho neprežili? A ako jej v práci pomáha kostým - aj na to odpovedala v našom rozhovore.
Dozviete sa tiež, prečo sa Ráchel rozhodla vydať a stať mamou, akými slovami si ju získal jej manžel a či jej hlavou vírili otázky nad budúcnosťou syna vzhľadom na aktuálny vývoj vo svet. V čom vidí pozitíva, keď príde na dnešné rodiny a ich prístup k výchove či zvládaniu bežných denných aktivít a činností? Viac si už pozrite v relácii Ide o nás.

Prijala som pravidlá hry, vraví Marcinková. Bulvár tiež môže zviditeľniť našu prácu, ale snažím sa pred ním chrániť mojich najbližších

Herečka Gabriela Marcinková navštívila redakciu Pravdy pár hodín pred premiérou seriálu Vina, v ktorom hrá hlavnú rolu. Od Viny, ktorá je založená na britskom kriminálnom seriáli Broadchurch a v ktorej hlavnú ženskú postavu stvárnila držiteľka Oscara Olivia Colman, sme však prešli k téme rodiny a výchovy detí či napríklad k téme hľadania jej vlastnej hodnoty a sebavedomia. Pre Marcinkovú sú navzájom neoddeliteľné.
"Zmenili ma deti. Nechcela som, aby sa moja dcéra pozerala na mamu, ktorá si je neistá z toho, ako vyzerá... že sa jej to nepáči. Nechcela som, aby videla tento vzor. Chcem, aby videla, že si priznám - toto mi nevyšlo, ale ideme ďalej. Chyby sa stávajú. To mi príde pre život oveľa pokojnejšie nastavenie ako sa niekoľko dní zhrýzať pre niečo, čo nevyšlo," uviedla v rozhovore pre Pravdu Gabriela Marcinková.
Súčasťou profesie, ktorú rokmi tiež prijala, je medializácia - hoci si pôvodne myslela, že sa do postáv bude skrývať. Dnes si však uvedomuje, že medializácia je nutná súčasť jej práce. "Prijala som pravidlá hry, prijali ich aj moje najbližší," komentovala Marcinková, no dodala, že ju občas zamrzí, keď sa jej vety vytrhnú z kontextu. Aj preto sa snaží najbližších chrániť. "Najdôležitejšie však je, že som obklopená ľuďmi, ktorí neberú všetko tak vážne. Prosila by som všetkých o trochu viac nadhľadu," odkázala.
So slovenskou herečkou, ktorá sa počas svojej kariéry objavila v desiatkach filmov a seriálov, sme sa zhovárali aj o divadelnom predstavení Outkast, snahe spracovať a reagovať pálčivé témy súčasnosti - či už prácou, ale aj rozhovormi o nich a Gabriela prezradila aj to, ako sa snaží meniť svoje okolie bez toho, aby robila veľké gestá a angažovala sa na zhromaždeniach či protestoch. Viac už v rozhovore pre reláciu Ide o nás. 

Musel som drieť 10-krát viac ako niekto, kto sa narodil v Paríži, hovorí Slovák Straka. Na odliv mozgov neverí, svoj talent vracia rodnej krajine

Textilný dizajnér Juraj Straka navrhol látky pre značky ako Schiaparelli, Dries van Noten či Jason Wu. Objavili sa v nich aj slávne ženy Lady Gaga, Madonna, Cate Blanchett či Anna Wintour. Nehovorili sme však len o triumfoch či práci textilného dizajnéra, ale aj o tom, aká bola Jurajova cesta za úspechom a vlastným štúdiom, ktoré má v Antverpách.
Prebrali sme jeho najobľúbenejšie techniky, ale aj prácu s počítačom tému či nástup technológií a umelej inteligencie do oblasti odevného dizajnu. Juraj s humorom hovoril aj o tom, že ho profesionálna deformácia vedie k tomu hodnotiť vzory na ľuďoch na ulici či pred televízorom doma v obývačke. 
Čo si myslí o odlive mozgov a kariére v zahraničí? Ako vníma zmeny v umení a kultúre na Slovensku a čo podľa neho môžu priniesť? A aká je budúcnosť odevného dizajnu? To všetko sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás. 

V 20-tich som bola riešiteľka, v 30-ke riaditeľka zemegule, vraví Adriana Kneissl. Dnes viem, že svet sa točí aj bezo mňa, užívam si každú chvíľu

Bola šestnásť rokov hviezdou ranného vysielania a sledovanej relácie Teleráno. Rozhodnutie odísť z televízie mnohých prekvapilo. Vtedy ešte Adriana Poláková, dnes už Kneissl, ho urobila pre muža svojho života. Aký je dnes jej život v rakúskej dedinke, kde sa stala "zámockou pani"? Aj o tom porozprávala v rozhovore pre reláciu Ide o nás, ktorú navštívila pred pár dňami.
Adriana Kneissl sa stala hoteliérkou a na rakúskom vidieku v zámočku, ktorý s manželom kúpili, víta hostí a organizuje tiež rozličné eventy. "V gastre a hoteliérstve sú málokedy ľudia pochválení," uviedla pre Pravdu Kneissl. "Je to nevďačná práca. Mnhoí ľudia pritom idú s dušou do tej práce - milujú, čo robia, ale po čase vyhorejú, nechce sa im," vysvetľovala.
Dnes je vraj ona sama celkom iná zákazníčka, ako bola kedysi. "Keď budeme ľudí chváliť a motivovať, bude to lepšie," komentovala s humorom a prezradila aj to, že vekom prehodnotila svoj postoj vo väčšine životných otázok. "V dvadsiatke som bola riešiteľka, v tridsiatke riaditeľka zemegule," opísala sa Adriana, ktorú k lepšimu zmenil aj manžel Christian. Čo všetko ešte prezradila, sa dozviete v novej epizóde relácie Ide o nás.

Černák nie je psychopat, je to chlap, akých som stretával celé detstvo. O to hrozivejšie je, aké veci robil, hovorí scenárista Miro Šifra

Scenárista Miro Šifra už pracoval na filmoch ako Červený kapitán a Úsvit, či seriáli Studňa. Podpísaný je aj pod dvojicou filmov MIKI a Černák, ktorá sa pozerá na príbeh mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka. Hovorili sme (nielen o nich) v relácii Ide o nás.

Keď zhliadol náš film, otočil sa so slzami a objal ma, vraví režiérka snímky Keď život chutí o autorovi knižnej predlohy. Boj s nadváhou a ťažká puberta láskavými očami

Trinásť rokov - presne toľko prešlo od zrodu idey sfilmovať útlu knižku francúzskeho autora a priniesť ju v podobe animovaného filmu divákom. Česká režisérka, animátorka a výtvarníčka snímku Keď život chutí predstavila divákom v Bratislave pred pár dňami.
Dufková stihla navštíviť aj redakciu Pravdy, kde sa s nami pozhovárala napríklad aj o tom, čo sa vlastne za tých trinásť rokov dialo. "Bábková animácia je dosť podobná hranému filmu, zloženie štábu máte dosť podobné. Akurát namiesto hercov máte bábky a tie treba oživiť. Dať im pohyb. To trvá dlho," prezradila v relácii Ide o nás Dufková. "Spočítali sme, že jeden animátor natočí za jedeň deň v priemere štyri sekundy filmu. Takže, aby vám z toho vznikol celovečerný formát, pýta si to čas," pokračovala výtvarníčka.
S Dufkovou sme hovorili o tom, aká bola jej cesta ku kresleniu a animácii, aké štýly si už vyskúšala a kto je pre ňu hlavnou inšpiráciou pri hľadaní tém na animované filmy. Kristina prehovorila aj o stave animovaného filmu v Česku a na Slovensku, o pomoci partnera Jiřího Macháčka, o výchove detí, ale tiež napríklad o najťažších scénach v novej snímke, ktorá vstúpi do kín 30. januára. Viac si už pozrite v našom rozhovore alebo vypočujte v podcaste.

V Amazónii som sa vyzliekol donaha a nechal pomaľovať indiánmi, spomína cestovateľ Michal Hertlík. Šok prišiel, keď mu v Andách povedali, že poznajú Nitru

Prvýkrát navštívil juhoamerický kontinent ako 19-ročný. Slovák Michal Hertlík síce zamieril do nebezpečnej Venezuely, ale s kontinentom to bola takpovediac láska na prvý pohľad. Koncom minulého roka sa však vrátil z ďalšej krajiny, ktorú mal v zozname. Surinamu. "Môj región je odjakživa Latinská Amerika, ale aj v rámci kontinentu sa snažím striedať aj regióny," vysvetlil, aký je dnes jeho kľúč k výberu jednotlivých krajín, ktoré už navštívil.
Michal Hertlík hovorí, že ak chcete cestovať, strach mať nemôžete. "Strach nie, ale ako ja hovorím, musíte mať štyri oči," vysvetlil v Ide o nás. Nie je podľa neho vhodné zbytočne pútať pozornosť drahými hodinkami či šperkmi alebo trebárs aj najnovším mobilom. Zároveň sa však snaží vyvracať mýty, ktoré sa často s krajinami spájajú.
Súčasťou ciest je aj niekoľko týždňov trvajúci prieskum a rešerš oblasti, do ktorej sa plánuje vydať. "Cez prípravy postupne spoznávate krajinu, trochu si ju vizualizujete, aj keď ste tam nikdy neboli. A keď už som tam, niektoré naštudované veci prežívam alebo prežívam niečo zistené, čo môže byť úplne odlišné," hovorí s úsmevom Hertlík, ktorý svoje cesty mapuje tisíckami záberov.
Jeho cestopisy spoločne s fotografiami sa objavili už v desiatkach magazínov či na webových portáloch, snom je však kniha. Alebo hneď niekoľko. Rád by v budúcnosti publikoval tituly venované jednotlivým krajinám. Poznatkov aj fotodokumentácie má na to dosť.
A ktorý zážitok leží v jeho osobnom rebríčku najvyššie? Aj to sa dozviete v novej epizóde Ide o nás.

Správna záhrada je taká, v ktorej si ani nevšimnete, že ju robil architekt, hovorí Ferdinand Leffler

Možno si jeho tvár pamätáte z programu Ferdinandove záhrady na obrazovkách Českej televízii. Záhradný architekt Ferdinand Leffler patrí medzi najznámejšie tváre svojho odboru. A vníma ako zodpovednosť hovoriť o záhradách a prírode, aby prispel k lepšej budúcnosti.
Leffler ešte pred záverom minulého roka navštívil redakciu Pravdy a spoločne sme nahrali rozhovor pre reláciu Ide o nás. Pripadol práve na deň jeho narodenín, ale to nebol dôvod jeho dobrej nálady. Je rodený optimista, na život sa pozerá s úsmevom a rád si ho užíva. K záhradnej architektúre sa Ferdinand dostal okľukou. Pôvodne totiž študoval medicínu, konkrétne zubné lekárstvo. Zmena v jeho myslení nastala vraj už tesne po tom, čo spel k záveru štúdiu. "Uvedomil som si, že takto vlastne vôbec nechcem žiť. Potom prišla dlhá cesta hľadania sa. Ako taký Honza som sa v Amerike potĺkal s pár dolármi vo vrecku, v starom Volkswagene, ktorý sa každú chvíľu pokazil a ja som tam musel pracovať. A fakt ako ten Honza v rozprávkach som mal čas premýšľať nad tým, čo by som v živote chcel robiť," uviedol v rozhovore pre Ide o nás. Vtedy sa aj prvýkrát stretol so záhradným architektom "z mäsa a kostí". Na čom postavil vlastnú filozofiu? Aké boli míľniky v jeho života a ako dnes vníma rolu záhrad a verejného priestoru v živote ľudí?
V rozhovore s Ferdinandom Lefflerom sme prebrali množstvo ďalších oblastí. Ferdinand Leffler hovoril aj o praktickej stránke starostlivosti o záhrady, čo odporúča a čo naopak nie. Obsahom nášho rozhovoru je aj dopad klimatickej krízy na budúcnosť našich záhrad či téma toho, čo nám príroda a záhrady poskytujú. "Opakujem to často a poviem to znovu. Záhrada je ako kostol pod šírym nebom," vyhlásil. Zvyšok si už pozrite v novej epizóde, ktorá je bohato ilustrovaná zábermi záhrad.